Americká, česká a ázijská hudba na Forfeste 06

Text pro Slovenský rozhlas Bratislava

Kultúra – Dvojtýždenník závislý od etiky / Bratislava /

Medzinárodný festival Forfest, ktorý sa rozbehol tohto roku už po sedemnásty raz v malebnom a historicko-umeleckom meste Kroměříž, si plne zaslúži adverbium paradigmatický. Príkladná je jeho inovatívna dramaturgia, hľadanie plurality fenoménu umenia a zaujímavé prepojenia jednotlivých umení, ich expozícia v inšpiratívnom prostredí barokového arcibiskupského zámku, jeho záhrad, gotického kostola Sv. Mórica a budov múzeí Kromerížska, galérií a záhradného ateliéru. Polymorfnosť umenia tejto doby ako postmodernej fresky súčasnosti sa odráža na programoch a juxtapozícií umení na výstavách, čítaní poézie, performanciách a koncertoch recitálového, komorného a ensemblového charakteru. Ukazuje sa, že sólový hlas, monofónický typ koncertu a aj diela, pre sólo husle alebo sólo basovú flautu alebo sólo akordeón či klavír alebo violoncello, sú rovnocenné zborovým alebo ensemblovým typom a že ostávajú obľúbeným prostriedkom tlmočenia posolstva hudby. Rovnako nútia k meditovaniu a premýľlaniu o zmysle nášho života a naliehavých otázok súčasnosti a minulosti. Duchovno v hudbe a v ostatných umeniach sa ukazuje byť kritickou hodnotou pre dnešný fragmentarizovaný a pretechnizovaný svet, kde niet času na čítanie kníh a pozorovanie vlastného života vnútorným, ale istým okom. Ukazuje sa, že duchovno sa inšpiruje nielen filozofiou (Th. de Chardin), životom samým, religióznymi témami a zážitkami, najstaršími textami na svete, bibliou (ako napr. Missa Musitata -Tichá omša pre klavír sólo) od českého skladateľa Jana Grossmanna a poéziou (napr. českým poetom Janom Skácelom v skladbe slov. autora Vladimíra Godára pre sólo violoncello), ale zahrňuje širší okruh, až po vesmír, bielu farbu, samotu, a najabstraktnejšie podnety. Ukazuje sa, že duchovno žilo v "čistejšej forme" v gregoriánskom chorále zo 6. storočia a v architektúre 10., 11. a 12. storočia a že v tomto desaťročí sa javí najmenej ako mnohovrstevná množina viacerých prúdov postmoderného štýlu, metódy, ktorú predpoveď koncom 19. storočia radikálny filozof a skladateľ Friedrich Nietzsche. Postmoderna, svojou polyštýlovosťou, ktorá zahájila novú duchovnosť inými prostriedkami ako predošlá hudba, mimo iné aj minimalizmom, s jeho typickou metódou, neprestáva inšpirovaťďaľšie generácie skladateľov. Duchovno v hudbe, poézii, výtvarnom umení a v performance sa vyjavuje ako spôsob meditácie o udalosti, ako túžba po tichu a neagresii, ako sen po solidarite, ako transparentná takpovediac svetelná štruktúra, ako austerita, ale aj simplicita, čoho sme boli svedkom na recitáloch Tomáša Ondrušeka, ktorý nás uviedol do neznámej literatúry európskeho a ázijského pôvodu. Táto melodika, napr.autora ďalekého východu Y. Pagh Paana z Kórey, podsúva európskej horizontalite nové kvality a inšpirácie, i keď nepochádza z nášho životného pocitu, z pocitu doby človeka hnaného rýchlosťami v prospech ničoho. Aj tecitál prerušovaných štruktúr a pauzovaní gestickej hudby ma upútal v podaní Julie Hirzbergerovej. Suverénne uviedla neznáme diela francúzske, poľské, rakúske, kórejské, nórske a litovské- Murail, Bargielski, Haas, Pagh-Paan, Nordheim, Toufektsis.

Festivalu vďačíme za uvedenie viac než 75 diel hudobných mimo výstav malieb Evy Trizuljakovej z Bratislavy, ktorá sa zaoberala religióznymi témami už v polovici 80. rokov minulého storočia, keď to bola vyložene klendestínska aktivita za totality. Aj výtvarné diela Jozefa a Márie Dočekalovej z Moravy, a čítanie poézie pána Romana Szpuka a plánovaných performancií amerického performera z Bostonu Lewisa Gesnera s hudbou a zvukmi ťahaných objektov v rôznych prostrediach vonku aj dnu, patrili k  typu vtedy disidentských aktivít. Žiaľ performancie odpadli pre náhle ochorenie performera. Počas týždňa sme videli a počuli 30 umeleckých akcií, 38 premiér, z toho 8 svetových, niektoré z nich boli priamo dedikované festivalu. 10 akcií bolo venovaných výstavám, poézii a performanciam, spojených s hudbou. Žiaľ, odpadol pre náhle ochorenie aj organový recitál nemeckej organistky s dielami rumunských, francúzskych a moravských autorov, ktorý bol druhým v poradí trojdňového miniorganového festivalu ako súčasť Forfestu.

Medzi recitálovými koncertmi vynikli výkony a objavná dramaturgia už spomínanej akordeonistky rakúskej scény Julie Hirzbergerovej,Tomáša Ondrušeka, na bicích ( jeden z najpozoruhodnejších koncertov festivalu). koncert americkej dvojice Daniela a Dolly Kessnerovcov spolu s výkonmi moravských a slovenských sólistiek huslistky Zdenky Vaculovičovej, ktorá v predošlých festivaloch dirigovala vokálno-inštrumentálny orchester v Dambrowskom predminulý rok a klaviristky Eleny Letňanovej, s českými, slovenskými a americkými premiérami vynikajúcich českých a moravských autorov  Petra Pokorného, Zoji Černovskej, Jana Grossmanna, Slovenky Iris Szeghy, Williama Toutanta a Daniela Kessnera. z USA.

K týmto výkonom odmeneným dlhotrvajúcim potleskom patrí aj otvárací koncert festivalu - organový výkon známeho organistu v Európe, Wáclawa Golonku z Poľska s prevažne poľskými autormi. Tretí deň patril talianskej dvojici organistky Giamilly Berré, aj skladateľky a saxofonistovi Vittoriovi Cerosa s tromi svetovými premiérami talianskych skladateľov strednej generácie Roberta Vetrana, zvukovo virtuóznej a jasom preniknutej skladbe Lunula pre altový saxofón, Dominicovi Taglientemu a najlepšej skladbe večera Ricercaru Marca Della Sciucca spolu s dramatickým Esquisse pre organ sólo od najznámejšej poľskej ženy Gražyny Bacewicz.  Organové koncerty prebiehali v akustickom gotickom chráme Sv. Mórica. Z recitalových troch koncertov si zaslúži mimoriadne ocenenie a pozornosť aj intenzívny, sústredený prejav slovenského violoncelistu Jozefa Luptáka v zaujímavo skĺbenom programe organicky prepojeného celku štyroch autorov, dvoch slovenských, Juraja Beneša na začiatku, s vynikajúcou Sonátou aj výkonom,  a na konci s meditáčnou Ó, Crux, Vladimíra Godára a dvoch uznávaných českých Petra. Pokorného a Petra.Grahama, nasledovaných vlastnými improvizáciami, dotvárajúcimi predložené diela.

Po zaslúžených autorských koncertoch českého skladateľa Ctirada Kohoutka a Jirí Temla, vynikol inšpiratívny výkon piatich sólistov Pierrot Lunaire Ensemble z Viedne, ktorý sa venuje v poslednom čase exilovej a terezínskej hudobnej literatúre. Medzi kompozíciami rakúskych, brazílskych, španielskych autorov najviac zaujal radikálny Peter Ablinger so skladbou "Weiss pre flautu, klarinet, husle, violončello a klavír" talmer atonálnou skladbou s ascendenčnou stupnicovitou diatonickou melodikou prednášanou v pianissimovej dynamike počas celej skladby, s sonoristickým accompagniatom v ostatných inštrumentoch. Tento sonoristický kontrast vytváral napätie až do konca skladby. Pozornosť strhla aj zvukovo dravá skladba Simul: Lumini, Sombri od piatej festivalovej skladateľky Christiny Athinodorou.

Odznelo vyše hudobných 75 diel, z toho kompozície piatich žien-skladateliek Ch. Athinodorou, Gražyny Bacewicz, Zoji Černovskej expresívna Sonáta pre husle a klavír, zaujímavá s minimalisticky repetičnými náznakmi komorná " Trisonance II"  Kateriny Ružičkovej a sólová Fantázia Ruženy Sršňovej, huslistky.  Poobedňajšie a večerné koncerty predstavili diela českých, moravských, amerických, talianskych, poľských, slovenských, nemeckých, rakúskych, maďarských, kórejských, estónskych, litovských, brazílskych, francúzskych a španielskych súčasných skladateľov. Výnimku tvorili diela Bohuslava Martinu a francúza Parížskej šestky - Erika Satieho, dnes už klasikov hudby 20. storočia.  Martinú bol dobrým odrazovým mostíkom pre súčasné diela vo výkone koncertu Tria Eufonica z Prahy, ktoré gradovalo na záver najlepším dielom večera, výrazným a strhujúcim dielom  "Trio eufonico" od Jirího Temla.

Hviezdou festivalu bol estónsky skladateľ Arvo Pärt, ktorý sa v časoch postwébernovského kompozičného štýlu 60.rokov odvážil komponovať iným, jednoduchým spôsobom a obrátil sa smerom k religióznym a duchovným obsahom, keď to vôbec nebola móda. Odvrátil sa od romantického ega, ktoré sa už dávno vyžilo a urobil za ním definitívnu bodku. Stal sa "ťažným vehiklom" novej hudby, rovnako ako Terry Raileyho nová estetika skladby "in C" a radikálny postoj k hudbe Johna Cagea, na opačnej strane zemegule, oboch amerických inovátorov hudby 20. storočia. Inou "hviezdou" festivalu bolo dielo Responzóriá amerického skladateľa bývalého profesora na Colorado University v Boulderi, Richarda Toensinga, recipienta Guggenheimovej nadácie ceny. Z jeho 5- časťovej takmer jednohodinovej kompozície, založenej na niekoľkých tónoch, odzneli tri časti, ktorá reflektuje päť dní ukrižovania J. Krista od zeleného štvrtku do veľkonočného pondelka.  Meditatívny ponor a spaľujúcim ohňom a popolom pôsobiaca hudba znela vo vokálno-inštrumentálnej interpretácii s minimálnymi prostriedkami zboru, zvonov a kontrabasu ako vrcholný zážitok zo záverečného koncertu speváckeho zboru Vox Iuvenalis z Brna. Tento zbor uviedol na koncerte aj diela nám neznámeho litovského skladateľa Vytuatasa Miškinisa, Arvo Pärta Magnificat, známeho českého skladateľa Petra Ebena Spiritus mundum adunans a tvorcu prvých sonoristických skladieb 60. rokov v Poľsku, Krzystofa Pendereckého (De profundis).

Ostatné 3 koncerty, ktoré som nemohla počuť, , koncerty Ars Incognita z Brna, Ensemblu Moens z Prahy a Kojetínskej industriálnej filharmónie, ktoré si iste zaslúžia  pozornosť tlače a vybraného publika festivalu odporúčam na možnosť nahrávok DVD a CD uložených vo festivalovom výbore.

Už dnes môžeme skonštatovať, že niektorí autori festivalu sa týmto festivalom zapísali do trvalej pokladnice súčasnej hudby v Európe a mimo Európy. Vďaka obetavým a uznávaným umelcom tento festival získava z roku na rok väčšiu pozornosť a vážnosť v zahraničí a doma, čoho dôkazom sú kritiky a pravidelné rozhlasové porady v Českom a Slovenskom rozhlase, v českej, slovenskej a zahraničnej tlači a periodikách.

Doc. PhDr. Elena Letňanová