PREMIÉRY NA XXX. FORFESTE 2019 – HUDOBNÝ ŽIVOT BRATISLAVA

Doc. PhDr. Elena Letňanová /SK/ - pianist, art historian, musicologist STU Bratislava

Premiéry na XXX. FORFESTE 2019 –  Hudobný život Bratislava

 

Motto: Na svete je veľa čo robiť. Vykonaj to čoskoro!

Ludwig van Beethoven

 

V jubilejnom XXX. ročníku festivalu zvýšili pozornosť masmédiá na národnej i medzinárodnej úrovni predovšetkým na prezentáciu mesta Kroměříž pred európskou verejnosťou. Festival priniesol v priebehu tridsiatich rokov mestu aj českému umeniu mimoriadny rešpekt v zahraničí. Ešte nikdy sa tak frekventovane nepísalo o Kroměříži v odbornej a umeleckej tlači v Európe i vo svete – festivalová Kroměříž má dnes vysoký kredit mesta, kde sa robí nekompromisná, náročná kultúra. Každoročne uvádza FORFEST vyše stovky diel súčasných svetových a českých skladateľov, prevažne komorného a ansámblového charakteru. Popri dominujúcej inštrumentálnej hudbe sú na programoch vokálne, elektroakustické a improvizačné diela. Tento rok zneli obľúbené sláčikové kvartetá (Petr Eben, Vojtech Mojžiš, B. Martinů) s Kvartetom B. Martinů, triá - Solaris 3 (s mladými českými autormi) a Trio Aperto s dielami M.Štědroňa, L.Faltusa, M.Červenkovej, K.Odstrčila, A.Pavlorka, skupina ôsmych inštrumentalistov - Konvergencie, recitály organové (Giamilla Berré, Petr Kolař), klavírne (Mia Elizerovic, Lorenzo Meo), vokálne (Stella Maris Sirben, Nao Higano, Romana Fejferlíková) aj prekvapivé zoskupenia ako italské saxofónové Mascagni Saxophhone Ensemble, rumunské Duo Contraste (klavír spolu s bicími nástrojmi), elektroakustické opusy so spevom (Elena Teresčenko, Massimiliano Messieri), improvizovaná hudba in situ (Súbor Marijan z Brna, Isha trio a génius loci -kroměřížsky rodák, nezabudnuteľný improvizátor všetkých štýlov Arne Linka).

 

Dramaturgia dala možnosť skladbám autorov, ktorí mali významné životné výročia: odznela „Sonáta pre klavír“ (1943), jedno z najlepších diel festivalu, vysoko expresívne a dramatické, písané v koncentráku dva roky pred smrťou od Gideona Kleina (k 100 výročiu narodenia autora), v objavnej a dramatickej interpretácii Viery Müllerovej. Autorský portrét k jubileu Vojtěcha Mojžiša uviedol dve muzikálne, príťažlivé sláčikové kvartetá č.2 a č.3 s tématicky plynulými a naplno zamestnanými líniami, miestami vtipnými riešeniami a príjemnými diatonickými klastrami. Medzi kvartetami je rozdiel 12 rokov.

Desať rokov od smrti Josefa Adamíka pripomenulo uvedenie šiestich verzií autorovho „Dychového kvinteta s hračkami“ mladým Parnas Quintetom z Brna.  

 

Okrem diel autorov z druhej polovice 19. a 20. storočia Erika Satieho („Diva de L´Emoire“, „Klobučník“), Bohuslava Martinů („Sláčikový kvartet č. 7“ a výber z piesní), Dimitrija Šostakoviča (posledné dielo „Sonáta pre violu a klavír, op. 147“ z roku 1975), zazneli málo hrané skladby žien-skladateliek: „Trio“ Vítězoslavy Kaprálovej, „Et expecto“ pre bajan sólo (ruský typ akordeónu s technikou ricochet) v predvedení Jiřího Lukeša od Sofie Gubajduliny, zvukove a tematicky výnimočná „Sonáta č.6“ (1998 ) od Galiny Ustvolskej v oddanej, presvedčujúcej interpretácii švajčiarskeho pianistu Lorenza Mea, „Molitva“ pre violončelo a zmiešaný zbor (2013) Galiny Grigorievy, vo vášnivom podaní violončelistu Štěpána Filípka a speváckeho zboru Gaudeamus Brno, tri piesne pre soprán a klavír z „Piesní Šalamúnových“ od Zdenky Vaculovičovej, ktorej vnútorný hlas je jedinečný a moravsky vrúcny, zámerne komponovaný čistými kompozičnými prostriedkami, v podaní častej propagátorky českej hudby na festivale Stelly Maris Sirben a skladateľa, klaviristu Martina Vojtíšeka. K českým menám patrí aj Milada Červenková, jej skladba „Lightly a simply“ zaznela v podaní Tria Aperta. Medzi uznávané české skladateľky patrí aj nedávno zosnulá profesorka na pražskej AMU Ivana Loudová  (v novátorskom, tajomnom a dynamickom len 9 minút trvajúcom „Stratenom Orfeovi“ pre bicie. V posluchovom koncerte zaznela jej „Symfonia numerica“ z r. 2007, so zvláštnym matematickým až lyrickým backgroundom).

K málo známym skladateľkám patria tri Talianky: organistka Giamilla Berré, ktorá hrala svoju zasnenú „Hemigidiusovu organovú omšu“ a záverečné zvukovo bohaté dielo „Edith“, Elisabetta Capurso („Sezioni“ s častými moduláciami) a Sara Torquati („Genesis I“, kde v pomalej časti zaujala pocitmi pochybnosti).

 

Na Forfeste sa tento rok zúčastnil svojimi dielami značný počet zahraničných skladateľov z Nemecka, Rakúska, Francúzska, Japonska, Švajčiarska, Rumunska, Maďarska, USA, Ruska, Talianska, Nórska, Poľska, Estónska, Fínska, Anglicka, žiaľ ani jeden zo Slovenska.

 

Najvýznamnejším koncertom festivalu sa stal otvárací koncert (9.6. 2019) v katedrále sv. Václava v Olomouci. Koncertné premiérové ​​predvedenie „Sinfonietty“ predčasne zosnulého Josefa Adamíka v komornom obsadení ansámblu Brno Contemporary Orchestra s dirigentom Pavlom Šnajdrom sa stalo objaviteľským činom. Kvalita diela žiaka Miloslava Istvána a Aloisa Piňosa na brnenskej JAMU sa až po rokoch pomaly dostáva do povedomia českej a medzinárodnej verejnosti. Starostlivé naštudovanie Pavlom Šnajdrom si zaslúži pozornosť. Vdýchol dielu pevný tvar ináč voľnej kompozície, ktorá patrí k ranným opusom osobitného autora.

Fenomenálny výkon slovenského sólistu Milana Paľu v skladbe „Lorelei“ pre husle sólo, sláčiky a piano Roberta Hejnara naďalej udržal vysokú úroveň celého podujatia. Každé vystúpenie tohto nevšedného huslistu je udalosťou a znesie kritériá európskeho formátu. V programe zaznela tiež skladba „Anima animam invocat“  ostravského autora Jana Grossmanna, ktorá už patrí k dobre zažitému štandardu súčasnej hudby. Úvodnou skladbou bola „Komorná symfónia č.2“ na počesť sv. Františka z Assisi Pavla Zemka, ktorá bola skutočnou korunou premyslenej dramaturgie.

 

Hviezdou festivalu bola rumunská skladateľka Violeta Dinescu. V českých premiérach sme počuli prvý raz jej štyri skladby - „vibrujúci tónový svet“, často s nerozoznateľnými kontúrami , akýsi zvukový ohňostroj  - „Ecouri pentru Contraste for percussion and piano“, „Lytaniae“ (varianta pre bicie a klavír), bájku „Pelicanul sau Babitza“ pre bicie a nemý hlas, „Flügel und Trümmer“ – „Krídla a trosky“ pre klavír a bicie, ako aj „Sonatínu“, ktorá sa mi najviac páčila. Prof. Dinescu vytvorila svojrázne diela, zložité štruktúry, nepodobajúce sa na nič, čo bolo predtým nakomponované, akási moderná heterofónia a poetizmus stvárnený z textov poetov Ruckerta, E. A. Poe a iných. Dlho vyznievajúce intervaly, klastre s parciálnymi tónmi a koncovými trilkami motívov sú charakteristické v jej originálnej reči. Sú to miestami zvukové štruktúry na pokraji vnímavosti, ohromnej nástrojovej virtuozity, ktorá ale nie je podstatou jej výpovede. Virtuózne efekty často v rýchlych časových hodnotách pôsobia strhujúco. Na slová absurdnej bájky rumunského spisovateľa Uburuza (ešte pred Beckettom) vytvorila dielo recitované, hrané na xylofóne a iných nástrojoch, ako bongá, bubon, taniere, činely, flexatón, čínsky gong, visiace taniere, rotowave, drevené bloky, trasené zvonky, Vo zvukove subtílnom a apartnom podaní rumunských umelcov najvyššieho rangu - Sorina Petrescu  (klavír) a Doru Romana (bicie), zazneli v premiére aj „Innenglocken“, stvárnené aj na elektrickej rotowave, ktoré ukončievali skriabinovskými trilkami niektoré motívy a laufy hrané najprv na xylofóne.  

Významný maďarský skladateľ Lájos Huszár v autorskom profile predniesol sám v premiére na klavíri svoje dielo „Sanctus“, kde vyvážil atonálne časti poetického a maďarského nádychu s časťami chorálu s tonálnym znením.  

 

Na Forfeste zazneli diela 47 českých autorov ( a 38 zahraničných ) - veľa hudby. Venovať sa všetkým koncertom nie je možné.

V podaní pedagógov Konzervatória P.J.Vejvanovského v Kroměříži v suverénnej interpretácii Martiny MergentálovejAleša Janečku odznela málo hraná skladba často uvádzaného Miloslava Ištvana – „Sonáta pre klarinet a klavír“ (1954). V piesňovom cykle „Láska a žal“ pre soprán, klarinet a klavír  zosnulého moravského autora žijúceho posledné roky v Londýne, Antonína Tučapského a vo výbere piesní  Bohuslava Martinů o svojich kvalitách presvedčila sopranistka Martina Macko. Vrcholom koncertu bola Šostakovičova posledná „Sonáta pre violu a klavír op. 147“ (1975) v interpretácii Pavla Březíka.                                                            

 

 

Copyright © 2011-20 Forfest.cz. Stránky archivovány Národní knihovnou ČR.